Mnohí z rodičov tvrdia, že mať deti a určitým spôsobom ich viesť a navigovať v ich živote je doslova povolaním. Už od útleho detstva sa rodičovstvo bezvýhradne spája s pozorovaním a vnímaním dieťaťa, aby sme čo najskôr porozumeli jeho správaniu a prejavom, jeho vnútru a následne objavili jeho talenty. Nadšenie pre istý typ hry alebo činnosti, ktorá dieťa zaujíma a baví a nemusí byť k nej dotlačené. Jednoducho niečo, čo ide samo od seba. Niekedy aj tak jednoduché veci, ktoré sú dané a prirodzené je potrebné v záplave myšlienok, príkazov a zákazov doslova objaviť. Keď už je to jasné, v čom by sa dieťa malo rozvíjať, tak ešte by rodičia nemali zabudnúť na stanovenie a vymedzenie istých hraníc. Je toho skutočne dosť, hlavne keď už ide o samotnú prax a nielen o teóriu v danom smere.
Prečo sú dobré hranice a prečo by ich deti mali akceptovať? Hranice nie sú preto, aby sme dieťaťu bránili v jeho napredovaní a raste, ale z dôvodu jeho ochrany pred nebezpečnými situáciami. Dieťa potrebuje vedieť a akceptovať, čo môže a čo nie. Mnoho dospelých prežívalo vlastné detstvo v inom nastavení ako je to v dnešnej dobe a boli denne konfrontovaní so spŕškou zákazov a príkazov, ktoré sa im javili ako nezmyselné a nežiadúce. Pod vedením prísnych rodičov však deti boli nútené tieto vymedzené hranice tolerovať a dodržiavať, aby sa nedostali ešte do väčšej konfrontácie s ich rodičmi.
Dnešná výchova už zďaleka nie je tak prísna, keďže sa k nám dostalo množstvo literatúry ako aj rôznych prednášok a seminárov, ktoré sú venované práve rodičovskej výchove a ich obsah sa následne rozšíril do okolia ako aj do škôl, k samotným pedagógom a psychológom. Prístupy, ktoré oslovili mnohých z nás, ktorí sme si na vlastnej koži uvedomili, že pod vplyvom prísneho a vymedzeného vedenia rodičov, sme potláčali svoje skutočné dary a talenty a vôbec samých seba. O to viac práce sme mali v neskoršom období pri pátraní po svojej hodnote a schopnostiach. Ale aj tak to vo svete býva. Dnešná doba učí pozorovať deti a podporovať to, čo ich baví a v čom sú prirodzene dobré. Tam je bod a zdroj radosti, ktorí predsa nechceme našim ratolestiam zobrať. Práve naopak, chceme ho rozvíjať do ešte väčších rozmerov. To je úlohou rodičov, aby sme tu pre naše deti boli, keď nás potrebujú, aby sme ich počúvali a vnímali.